Ursia

Čím viac do medveďov strieľajú (a strelci netriafajú na prvýkrát), tým viac medvede útočia na ľudí.

https://www.zilinak.sk/clanky/42772/v-liptovskom-mikulasi-sa-objavil-medved-postrelili-ho-zranene-zviera-uslo-do-znamej-turistickej-lokality

https://www.icjk.sk/418/Na-odstrely-medvedov-je-vraj-tlak-zhora-Nasli-sme-pochybnu-dokumentaciu-rozstrielany-kus-aj-vnadenie

https://www.aktuality.sk/clanok/YmxApKV/dalsi-utok-medveda-v-turci-muz-skoncil-skoncil-v-nemocnici-s-vaznymi-zraneniami/

Ďalší útok medveďa v Turci, muž skončil v nemocnici s vážnymi zraneniami | Aktuality.sk Na Turci ide o druhý útok medveda za posledných 24 hodín. Pri útoku pri obci Necpaly napadol medveď v stredu ráno pastiera hovädzieho dobytka, ktorý skončil s rozsiahlymi zraneniami v martinskej nemocnici.

Napriek vybíjaniu medveďov hlava-nehlava máme ďalší incident so zraneným človekom, dokonca priamo v intraviláne. A verejnosť vo vývrtke zasa žiada vyhubenie celého domnele nepotrebného živočíšneho druhu. Ako je možné, že takmer nikto z verejnosti sa nezamyslí nad skutočnými príčinami tejto situácie a nehľadá funkčné riešenia? V dnešnej dobe, keď poznanie je najširšie a najhlbšie v rámci celej histórie ľudstva a je dostupné každému kedykoľvek a okamžite na pár kliknutí myšou či dotykov displeja, naša spoločnosť predvádza také skraty v úsudku, že by sa asi aj praľudia hanbili. Ale takí stredovekí lovci čarodejníc by, na druhej strane, asi mali radosť. Pretože takto vyzerá víťazstvo hlúposti a obmedzenosti nad zdravým úsudkom a kritickým myslením. No čo viac si môže priať niekto, kto túži po cennej trofeji z chráneného živočícha?

Facebook nás má rád a preventívne testuje našu bariéru zvedavosti a zároveň úroveň asertivity.
Zatiaľ s kľudom, no so zármutkom konštatujeme, že ako ľudstvo hlúpneme.

Dobré zhrnutie. Teší nás, že aj mimo ochranárskej bubliny dokáže niekto medvediu tému uchopiť takto elegantne a zrozumiteľne pre širokú verejnosť. Z komentárov pod pôvodným príspevkom vidno, že osveta je nevyhnutná.

MUSÍME SI POHOVORIŤ O STRACHU

🎯 Poľovnícke nehody v USA: V USA sa ročne odohrá v priemere okolo 464 poľovníckych nehôd, pri ktorých zomrie približne 61 ľudí ročne. (Ak započítame aj pády z poľovníckych posedov a iné úrazy mimo strelných zbraní, celkový počet incidentov sa odhaduje až na 1 000 ročne). [1]

🐻 Útoky medveďov v Severnej Amerike: Celá Severná Amerika: V priemere dochádza v celej Severnej Amerike k 2 až 5 smrteľným útokom medveďov ročne (všetky druhy spolu – grizly, baribal aj ľadový medveď). [2]

📰 Skreslený mediálny obraz
Mediálny obraz je však skreslený s drvivou prevahou v neprospech medveďov. Nie je to opis miery reálnych hrozieb. Viac ako medveďom ste možno každý deň ohrození na nevhodne označených cestných úsekoch (podľa nehodovosti sa značenie mení a často krát sprísňuje na nižšiu rýchlosť). Určite si hovoríte prečo sme na úvod dali štastiky o medveďovi Grizlym. Je to z dôvodu našich médií, ktoré o nich píšu, lebo medveď hnedý je dosť bojko a príhody o nočných hubároch s guľovnicou sú tak pritiahnuté za vlasy, že tomu je problém uveriť a tak siahajú po správach z USA a Kanady.

🥁Fenomén "Drums of War" (Bubny vojny) v Európe
V Európe sa na túto tému podrobne zameral výskum v Rumunsku (štúdia s príznačným názvom The drums of war are beating louder). Vedci zistili, že:

- Správy o medveďoch v online priestore sú dominantne negatívne a poplašné.

- Ak dôjde k útoku, médiá správu nielenže masívne šíria (opakované reportáže, online prenosy, vyjadrenia politikov), ale v drvivej väčšine správ úplne chýba vyjadrenie biológov, zoológov či expertov na šelmy. Tým sa pocit nebezpečenstva v spoločnosti umelo znásobuje.

- Ukázalo sa tiež, že až 43 % medializovaných správ v skutočnosti neopisuje žiadny útok ani škodu, ale len samotný fakt, že medveď bol videný v blízkosti ľudí. Aj obyčajné spozorovanie šelmy tak generuje desiatky novinových článkov.

🔎 Čo z toho vyplýva?

Zatiaľ čo poľovníckej nehode venuje krátku správu zväčša len regionálna tlač, každý jeden útok medveďa spustí mediálnu vlnu, ktorá prebehne celou krajinou a generuje stovky výstupov v televízii, tlači, na sociálnych sieťach a v diskusiách. Kvôli tomu má verejnosť pocit, že k útokom dochádza neustále, hoci štatisticky ide o výnimočné udalosti. [4] [5]

💪 Sebavedomie mužov voči medveďom: Vtipná štatistika, ktorá koluje internetom (bez zdroja) uvádza, že prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prekvapivá časť mužov (približne 7 až 12 % v závislosti od konkrétnej ankety a druhu medveďa) si naozaj myslí, že by dokázala v boji poraziť medveďa.

[1] (https://ammo.com/research/hunting-accident-statistics)
[2] (https://capturetheatlas.com/survive-bear-attack-canada-united-states/)
[3] (https://blog.pensoft.net/2022/10/24/the-drums-of-war-are-beating-louder-how-do-romanian-media-depict-brown-bears/)
[4](https://www.researchgate.net/publication/224818441_Effects_on_risk_perception_of_media_coverage_of_a_black_bear-related_fatality)
[5] (https://www.frontiersin.org/journals/ecology-and-evolution/articles/10.3389/fevo.2020.00071/full)

Ľudská hlúposť sa stáva čoraz nebezpečnejšou. Plochá Zem a chemtrails sú už klišé, poďme veriť tomu, že jaskyne boli kedysi murované stavby, len sa ako torta roztiekli.
Prosím vás, dajte svoje deti študovať, nenechajte ich takto ohlúpnuť!

Ministerstvo pôdohospodárstva povolilo odstrel 68 vlkov v sezóne, ktorá začína dnešným dňom.
Nebudeme tu opakovať fakty, ktoré dokazujú, aké hlúpe a škodlivé rozhodnutie to je. Tie si dnes každý môže dohľadať sám. Stačí používať kritické myslenie a čítanie s porozumením. Preto len opäť konštatujeme, že ten, kto napriek tomu zotrváva v bludnom presvedčení primeranom stredoveku a podporuje bezhlavé vybíjanie šeliem, sa spolupodieľa na ničení prírody a jej budúcnosti.

(zdroj obrázku: internet)

Nie všetko hnedé je medveď. Ehm. Do takéhoto stavu sme sa dopracovali vďaka neustále priživovanej hystérii a panike. Skúste sa zamyslieť - komu vyhovuje, keď ľudia vidia medveďa za každým rohom? Lebo ochranárom rozhodne nie.

Slanisko je extrémne zasolený biotop, na ktorom sa vyparí viac vody, ako spadne vo forme zrážok.

Vzniká tam, kde sa stretne plochý terén, podzemná voda blízko povrchu a vhodná klíma. Voda z hĺbky stúpa kapilárami nahor, postupne sa vyparuje a soli, ktoré so sebou priniesla, zostávajú v pôde. Ide najmä o sodné soli, uhličitany a hydrogénuhličitany, nie o kuchynskú soľ ako pri mori.

Sodík zároveň rozrušuje ílové častice v pôde. Tie sa následne usadia a vytvoria nepriepustnú vrstvu. Na jar preto voda zostáva stáť na povrchu, pretože nemá kam vsiaknuť, zatiaľ čo v lete sa postupne vyparí. Práve toto striedanie mokra a sucha spolu s vysokým pH, ktoré môže dosahovať okolo 9, vytvára podmienky, v ktorých bežné rastliny nedokážu prežiť.

V oblasti medzi Dunajom a Tisou vznikli slaniská v takom veľkom rozsahu aj vďaka miestnej geológii. Stredom územia prechádza vyvýšený piesočný chrbát a západne od neho leží nížina bývalého dunajského ramenného systému. Podzemná voda z chrbta steká do nižšie položenej roviny. Cestou sa obohacuje o sodné zlúčeniny z vápnitého piesku a v miestnych depresiách sa následne vyparuje.

Tieto depresie sú zvyškami starých korýt alebo vznikli vyvievaním materiálu. Voda z nich preto nemá kam odtekať. Svoj podiel na dnešnom stave mala aj regulácia Dunaja v devätnástom storočí, ktorá výrazne obmedzila pravidelné záplavy. Tie predtým soli z povrchu aspoň sčasti odplavovali.

Viete, čo robia netopiere počas roka?